ropucha

Sedíme na plastových stoličkách vedľa stanu. B. ma hladká po tvári, zamilovane na mňa pozerá zastretými očami. Zrazu mu ruka na mojej tvári zastane. Od hnusu zmŕšti nos a znechutene mi hovorí:
"Kedysi som miloval túto predĺženú krivku tvojho obočia. Ale čo je veľa, to je veľa!"
Začne hovoriť o rozchode. Po chvíli z jeho slov zisťujem, že som strašne oškaredela. Dokonca až tak, že ho zo mňa napína. Preto mi pripadá prirodzené, že to chce so mnou skončiť. Bude mi chýbať.

O pár dní už mám náhradu. Dala som sa zase dokopy s mojím bývalým, s Ľ., B-ovým predchodcom. Ležíme v stane a pery mám celé dohryzené. "Už som aj zabudla, čo je to bozkávať sa s niekým naozaj náruživým a nie len s nejakou submisívnu sockou," hovorím mu. Pripadám si trápne, keď o B-ovi hovorím takto škaredo, nespoznávam samú seba. Veď mne sa predsa páčilo, aký bol ku mne vždy nežný. Zahanbene stíchnem.

Pomaly zisťujem, že k Ľ. už nič necítim. Som s ním len preto, lebo sa dobre bozkáva a podlieham sebaklamu, že je to moja životná láska. Spýtam sa jeho, čo ku mne cíti. Nanešťastie, z jeho strany to je tentokrát naozajstná láska. Toho som sa obávala.

Som v pasci. Neviem sa rozhodnúť. Mám zavolať B-ovi? Ospravedlniť sa mu za to, že som oškaredená? Ale to by som sa musela najprv rozísť s Ľ. Alebo mám zostať s Ľ., ajkeď už vopred viem, že ho nikdy nebudem mať naozaj rada? Pripadá mi to nefér voči Ľ., že som sa s ním zase dala dokopy a po pár dňoch ho odkopnem. Ale ajtak ho nemám o nič radšej. Zamotávam sa v domnienkach, vymýšľam si prefíkané plány, ako si zaistiť aspoň Ľ., keď ma náhodou B. odmietne.

Bojím sa toho, že mi nakoniec nezostane nikto, s kým by som sa mohla bozkávať. Bojím sa, že zostanem nakoniec úplne sama.

Vždy keď nastane podobne hrozná situácia ako táto, snažím sama seba presvedčiť, že je to len sen a že sa z toho hrozného sna o chvíľu prebudím. Prvýkrát v živote sa mi to aj naozaj splní. Ráno som úplne vyčerpaná a zničená, ale stále nemôžem uveriť svojmu šťastiu.

Premýšľam však celý deň nad zmyslom tohto sna. Je možné, že podvedome mám ešte stále rada Ľ.?