ropucha

Dnes som dočítala Plyš od Michala Hvoreckého. Najprv sa mi to strašne páčilo, bola som tou knihou úplne totálne nadšená. Prvá polovica knihy mi pripadala byť úplne dokonalá, ten Irvin mi normálne žil v hlave a stále som nad ním musela premýšľať. Ale ten koniec som myslím nepochopila (ak sa tu nájde niekto, kto to čítal a pochopil, tak uvítam vysvetlenie).
Teraz, keď to už mám dočítané, sa môžem zase umárať nad Mestečkom Vineland od Pynchona. Tá kniha je vlastne aj dobrá, to len ja mám voči nej vytvorený nejaký blok alebo niečo také. Keď som ju začala čítať prvýkrát, to som mala asi dvanásť alebo trinásť, unikol mi tam nejaký úplný detail a úplne som sa zamotala v tom nekonečnom množstve (ako sa mi vtedy zdalo) dejových línií a z toľkého zúfalstva som to nechala tak a šla som ju vrátiť späť do knižnice. A teraz je pre mňa prečítať túto knihu momentálne najvyššou osobnou métou. Dokonca sa dôležitosť tejto méty blíži k dôležitosti úspešného zvládnutia maturít :D. No ale tie matury majú predsalen tento týždeň prednosť.
Dnes som napríklad úspešne zvládla biolu, dostala som jednotku. Tento rok sa mi to zdá byť nejaké príliš mierne, z bioly sme mali okrem troch dvojok všetci jednotky, minulý rok ich tam drvili omnoho viac. Teraz mi to pripadá plne smiešne, ako som si plánovala v najtajnejšom kútiku mojej mysle, čo budem robiť celý budúci rok, ak z tejto ukrutnej biológie nezmaturujem a budem musieť v septembri opakovať. No ale nemala by som sa príliš radovať, zajtra ma čaká chémia, potom slovenčina a nakoniec anglina. A ajkeď mám to najhoršie už za sebou, predsalen sa môže všeličo ešte prihodiť.
No, iste je otravné čítať výlevy týkyjúce sa maturít, ale mala som také oné... vnútornú potrebu  čičoto, si to sem napísať a tak. Fuj, či som len tuctová :-! .